Žijeme v krajine, kde podľa ministra vnútra "korupcia na najvyšších miestach neexistuje". Čo na tom, že práve tento minister bol vyšetrovaný kvôli obchodom s pánom obvineným z nezaplatenia dane. S pánom, ktorého síce podľa svojich slov nepozná a nikdy s ním neobchodoval, no keď vyšlo najavo, že s ním predsa len obchodoval a na účte má od neho peniaze, tak už ho len nepozná. Čo na tom, že sú spolu na fotografiách a ich deti chodia do rovnakej škôlky. Nepozná ho ani premiér, ktorý si zhodou okolností práve od neho prenajíma byt. Byt, ktorého prenájom je vyšší ako jeho premiérsky plat, ale veď aj hodinky dostal predsa od manželky. Zaujímavé na tom je, že o pánovi, ktorý je obvinený z nezaplatenia dane, vie za posledný rok už celé Slovensko. Iba premiér a minister vnútra nevedia, kto to je, no predsa s ním obchodujú.
Žijeme v krajine, kde na obžalobe pána obvineného z nezaplatenia dane nepracuje prokurátor, ktorý je odborník na finančné záležitosti, ale špeciálny prokurátor, ktorý si prípad pridelil sám. Špeciálny je až tak, že za 8 rokov dozoroval 61 prípadov a žiadny z nich nedotiahol do obžaloby. Jediný, kto ho môže odvolať, je generálny prokurátor, a ten je zhodou okolností spolužiak premiéra, ktorý obvineného nepozná, no prenajíma si od neho byt.
Žijeme v krajine, kde fašisti odmietajú, že sú fašisti, len občas dajú trom rodinám po 1488 eur. Číslo, ktoré zhodou okolností nesie nacistickú symboliku. Občas niektorý z ich poslancov povie, že holokaust je len rozprávka alebo prezident vyznamenal židov. Ale oni sú predsa kresťania. Asi zabudli, že aj Ježiš bol Žid. Prezentujú sa ako jediní bojovníci proti korupcii, ale banskobystrickému kraju, kde šéfuje ich predseda, museli zastaviť čerpanie eurofondov. A hádajte prečo. Pre rodinkárstvo a korupciu.
Žijeme v krajine, kde sú vlaky zadarmo, ale diaľnica z Bratislavy do Košíc neexistuje. V krajine, kde nám vládnu plukovníci a kapitáni, no najvyššiu dôveru verejnosti má čatár. V krajine, kde tí, ktorí nám vládnu, sú buď neskutočne hlúpi, alebo si myslia, že sú hlúpi všetci ostatní. V krajine, kde sa ako najväčší kresťan tvári ten, koho kedysi zatýkali za bitky a výtržnosti. V krajine, kde nás strašia imigrantami, ktorí tu v skutočnosti ani nie sú. V krajine, kde premiér povie v diskusii redaktorovi, že nie sú na rovnakej úrovni. Pri inej príležitosti označí novinárov za "špinavé protislovenské prostitútky". Všetkých. Bez výnimky. Povie to v prítomnosti diplomata, ktorého manželka je novinárka. Irónia, však?
Potenciál každej krajiny tvoria mladí ľudia. Ak má niekomu záležať na tom, ako bude Slovensko o pár rokov vyzerať, tak sme to práve my. Želáme si, aby nám politici dávali pozitívny vzor a nevyháňali nás zo Slovenska preč tým, ako sa k nám správajú. Naša krajina je plná inšpiratívnych príbehov ľudí, ktorí si jednoducho povedali, že sa to dá. To nám dáva nádej, ale na druhej strane nás trápi, že tú nádej nedostávame od politikov, ktorí tvrdia, že pracujú pre ľudí.
Každé zlyhanie sa dá pochopiť (často aj ospravedlniť), ak po ňom nasleduje prosté priznanie si viny. Pravidlo, ktoré nás učia už v škôlke. Ak sa však politik po niekoľkonásobnom zlyhaní tvári, že sa nič nestalo, a pritom mu na Slovensku hádam už nikto neverí, asi je niečo zle. Skúste nás, prosím, pochopiť. My vás nechceme „povešať“, voláme len po elementárnej spravodlivosti a slušnosti. Ak ste zlyhali, uvoľnite, prosím, miesto iným. Neduste ľudí svojimi mocenskými záujmami a naozaj pracujte pre ich dobro. Pre naše dobro. Aby sme si mohli o pár rokov povedať, že patríme do civilizovaného sveta, kde politici slúžia ľuďom a nerobia z nich štatistov. Naozaj vás o to prosíme a veríme, že aj keď to tak nevyzerá, predsa len máte v sebe určitú formu sebareflexie. Inak sa môže stať, že nabudúce vám tu prídu protestovať tí, ktorí vás naozaj budú chcieť všetkých povešať a bude im jedno, či ste naozaj vinní alebo nie. Odstúpte, kým je čas a dajte Slovensku šancu!
